Dobré vedieť

 

Drahé kovy

Drahými kovmi nazývame zlato, striebro a kovy platinovej skupiny – platina (chemická značka: Pt), paládium (chemická značka: Pd), irídium (chemická značka: Ir), osmium (chemická značka: Os), ródium (chemická značka: Rh), ruténium (chemická značka: Ru) a rénium, a takisto ortuť. Hlavnou vlastnosťou drahých kovov je ich stabilita a reakčná neutrálnosť voči všetkým známym prvkom sveta. Sú veľmi odolné voči korózii, oxidácii, nemiešajú sa obvyklými kovmi a rozpúšťaniu. Sú dobre opracovateľné, ľahko tvarovateľné a spolu s tým udržiavajú formu, sú pevné, aj plynutím času si zachovávajú svoje vlastnosti.

Za názov svojej skupiny mohli ďakovať svojim chemickým vlastnostiam, ktoré sú odolné všetkému, a keďže tieto ich vyzdvihli spomedzi iných látok – na základe spoločenského porovnávania, ako vrstva šľachetných, „nemiešali sa“ s jednoduchými prvkami. Historicky samozrejme k tomu prispela aj exkluzivita dvoch tradičných drahých kovov, striebra a zlata, aby ako stelesnenie bohatstva ich mohli vlastniť iba vyššie vrstvy spoločenstva.

Z investičného hľadiska popri zlatých investičných produktoch existujú strieborné, platinové a paládiové tehličky, resp. mince. Avšak v porovnaní so zlatom ich predaj je zaťažený daňou z pridanej hodnoty, čiže cena svetovom trhu je zaťažená v každej krajine s DPH platnou v príslušnom štáte.

Zlato

Latinským názvom zlata je „aurum”. Jeho chemická značka je Au. V periodickej sústave sa nachádza v prvej podskupine pod číslom 79.

Zlato je mimoriadne odolné voči chemikáliám (kyselinám, lúhom). Je rozpustné výlučne s chlórom, kyanidmi, ortuťou, kyselinou selénovou a lúčavkou kráľovskou (zmes kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej). Popri striebru a medi, zlato vedie teplo a elektrický prúd najlepšie. Jeho nízka tvrdosť (stupeň 2,5-3 na 10 stupňovej Mohsovej stupnici tvrdosti) umožňuje ľahké spracovávanie. Pomocou zliatinových techník je možné zmeniť vlastnosti zlata. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zmenu farby, tvrdosti, bodu tavenia (1064,43 °C), hustoty (19,32 g/cm³) a rozťažiteľnosti (131 N/mm2).

Zlato má obzvlášť veľkú rozťažnosť. Príkladom toho je, že sa dá vyklepať, vyvalcovať na platničku tenkosti 1/10.000 mm, tzv. zlátiacu fóliu, alebo uncu zlata (31,1 g)  je možné roztiahnuť na vlákno dlhé 56 km bez roztrhnutia.

Farba zlata nič nehovorí o jeho jemnosti, pretože je ovplyvniteľný použitím rôznych zliatin. Preto ryšavú farbu zlatej mince „Krugerrand” (jemnosť 916,66 = 22 karátov) je možné odôvodniť vysokým pomerom medi. Na investičné zlaté tehličky a mince v súčasnosti už používajú zlato s rýdzosťou 999,9.

Merná jednotka a čistota
Hmotnosť zlata sa udáva medzinárodne v „Troyskej unci“ (1 Troyská unca = 31,1035 gramov), i keď slovo „Troyská“ často nepoužívajú a ani nenapíšu. V minulosti sa používalo viacerých jednotiek unce, z ktorých do dnešného dňa sa uchovala Troyská unca, preto sa nemusí používať značka pôvodu. Názov Troyský je od francúzskeho mesta Troyes, ktoré v stredoveku bolo významným obchodným centrom.

Troyská unca sa vzťahuje na 100 %-nú čistotu zlata. V odbornej terminológii to sa nazýva čistotou alebo rýdzosťou. Rýdzosť udáva pomer čistého drahého kovu v celkovej hmotnosti, v tisícinách. Čiže rýdzosť 999 tisíciny znamená, že v celkovej hmotnosti 1000 jednotiek je 999 jednotiek rýdzeho zlata, čiže rýdzej hmotnosti. S dnešnými modernými procesmi rafinácie je možné dosiahnuť 999,9 tisícin – „štvordeviatkové“ – ba čo viac, na trhu je aj čistota „päťdeviatková“.

V minulosti čistota sa udávala v karátoch považovaných za tradičnú mernú jednotku, ktorá mala 24 stupňov, avšak v dnešnej dobe to už nie je postačujúce na vyjadrenie rýdzosti. Karát slúži na označenie obsahu rýdzeho zlata zlatých šperkov. Rýdze zlato (24 karátov) je príliš mäkké na to, aby sa mohlo nosiť dlhodobo. Preto, aby bolo tvrdšie a zároveň aj odolnejšie, k rýdzemu zlatu v určených percentách sa pridávajú iné kovy. Pomer toho určuje, že koľko karátové je zlato.

Vlastnosti zlata a striebra

Dotyk drahých kovov je príjemný a ich krásny lesk poteší zrak. Kombinácia krásy a ojedinelosti – predovšetkým v prípade zlata – viedla aj k vážnym tragédiám. Boj a chamtivosť, túžba po čoraz väčšom množstve zlata vyhasila život mnohých ľudí. Zlato vytvorilo svetové impériá, a jeho nedostatok mal za výsledok krach.

Kultúrna história zlata

Zlato je jedným z najviac ojedinelých prvkov zemskej kôry. Pravdepodobne už v dobe medenej (6. tisícročie pred našim letopočtom) sa začala jeho ťažba a odvtedy bez zmeny je vyhľadávané vo svete. Zlato a striebro vždy uchvacovalo ľudí, to potvrdzuje fakt, že aj skoré veľké kultúry a starodávne civilizácie už pripravovali z nich šperky a kultické predmety.

Okrem toho obidve drahé kovy dostali aj hospodársky význam ako platobný prostriedok. Ostatné drahé kovy (napr. platina) majú väčšiu hospodársku úlohu iba od XIX. storočia, pretože ich roztavenie a spracovanie je oveľa komplikovanejšie.

Malá história peňazí

Príbeh peňazí môžeme rozdeliť na viac etáp: naturálna výmena (tovar za tovar), prirodzený platobný prostriedok (ako peniaze určili artikel, napr. pšenicu alebo mušle), kovové peniaze (plnohodnotné mince z drahých kovov).

Peniaze sú spoločným meradlom všetkých hospodárskych transakcií. Slúži ako výmenný prostriedok, a všetky účastníci výmeny ho prijímajú ako platbu. Existencia peňazí je podmienkou hospodárstva založeného na deľbe práce.

Výmenný prostriedok musí mať predovšetkým trvácnosť a stálosť hodnoty. V úzkej komunite môže byť vyhovujúco „trvácnym“ aj živé zviera alebo i pšenica, do svojho použitia predstavuje hodnotu, ale dlhodobo nie je použiteľné z dôvodu jeho udržateľnosti resp. že podlieha skaze. V zložitej, viac úrovňovej spoločnosti s mnohými účinkujúcimi významným sa stáva uchovanie hodnoty, a to dlhodobo.

Zlato sa vyskytuje relatívne ojedinele, resp. jeho ťažba je namáhavá a drahá. Preto je hodnotné. Ojedinelý výskyt a z toho vyplývajúca vysoká hodnota dodáva samotnému kovu ale i jeho vlastnostiam uznanie. Preto sa stáva, že je jedno, že o ktoré storočie, ktorú spoločnosť sveta, dobré alebo zlé časy sa jedná, zlato je vždy hľadaným a uznávaným.

Krézus, lýdsky kráľ od antických čias je symbolom bohatosti a moci. V roku 650 pred Kristom uskutočnil svoj nápad, aby zo zlata urobil peniaze, čiže dal raziť mince, ktoré sa stali oficiálnym platobným prostriedkom. S tým sa začal nový letopočet. Nové malé výmenné predmety s ľahkou manipuláciou sa čoskoro rozšírili v celom kultúrnom kruhu vtedajšieho gréckeho sveta i na susedných územiach.

Peniaze sú spoločnou mernou jednotkou všetkých hospodárskych obchodov. Jednak slúžia ako výmenný prostriedok, ktorý zjednodušuje vzájomnú výmenu artiklov, a na druhej strane stelesňuje funkciu zachovania hodnoty, takisto tvorí kalkulačnú jednotku.

Použitie a hospodársky význam zlata

Zlato ako zlatá minca je medzinárodný platobný prostriedok a je nahromadený v mnohých národných bankách sveta z dôvodu jeho úlohy uchovávania hodnoty. Zlaté mince, tehličky a tehly znamenajú v obchodovaní finančné zabezpečenie. Jeho najväčší hospodársky význam avšak je vo vyhotovení šperkov, kde sa používa k príprave prsteňov, náhrdelníkov, náramkov a iných šperkov.

V stomatológii sa používa pri plombovaní zubov, veď zlato nekoroduje. Aj elektronický priemysel ho často používa z toho istého dôvodu. Zabezpečenie nehrdzavenia je dôvodom toho, že k elektrickému kontaktu mikročipov sa používajú jemné drôty potiahnuté zlatom, takisto sa pozlácajú kontakty spínačov a sieťových prípojok.

V potravinárskom priemysle k zlatej farbe jedál a nápojov prispieva zlato vo forme zlatej fólie a ako potravinárske farbivo E 175.

Zliatiny
Všetky kovy majú určité vlastnosti, ktoré je možné posilniť alebo oslabiť, utlmiť pridaním iných kovov. V prípade zlata z dôvodu zmeny nízkej tvrdosti, farby, bodu tavenia, hustoty, rozťažiteľnosti a nákladov je výhodné legovanie s inými kovmi.

Počet možností legovania zlata v súčasnosti už ani nie je priehľadné. Klenotnícky priemysel, razenie mincí a obzvlášť zubná technika v posledných rokoch vyvinuli špeciálne variácie, ktoré aj v jednotlivých štátoch sa líšia v malej miere. Skoro všetky farebné odtiene zlatých zliatin sú dosahované pridaným striebrom a/alebo meďou, nezávisle od jemnosti. Viacero zlatých zliatin je v súčasnosti akceptovaných, ktorých sa pridržiavajú ako vzorov.

Biele zlato, zliatina zlata s niklom a paládiom, sa stalo známou a obľúbenou na prelome storočia. Vtedy drahá platina bola nahradená kovom podobnej farby. Paládiové biele zlato pozostáva zo zlata, paládia a striebra a je drahšie, ako niklové biele zlato, ktoré pozostáva zväčša zo zlata, niklu a medi.

V Európe v XVII-XVIII. storočí z najčistejšieho zlata razili staré uhorské mince, a to na súčasnom Slovensku, v Kremnici. „Dobrý kremničák“, ako nazývali v tej dobe desať a dvadsať korunovú mincu, sa pripravoval zo zliatiny v pomere 989 tisícin zlata a 11 tisícin striebra.

Dopyt a ponuka
Na vrchole štátov, ktoré mali veľa zlata, sa nachádza Juhoafrická republika, a za ňou Austrália a USA. Najväčšie nálezisko je v Juhoafrickej republike. Tento štát je najvýznamnejším producentom drahých kovov: 40% zásob zlata v rudách (45 000 ton) a viac ako 90% (67 000 ton) kovov patriacich do platinovej skupiny bude vyprodukovaných z baní Juhoafrickej republiky. Ročná spotreba sveta je v súčasnosti cca. 3600 ton, so zvyšujúcou sa tendenciou. V porovnaní s tým skutočne vyprodukovateľným množstvom zlata v dnešnej dobe je cca. 2700 ton (v roku 2002). Chýbajúce množstvo zlata je možné a treba vyrovnávať predajom rezerv centrálnych bánk a z recyklovateľného materiálu. V roku 2002 priemyselná spotreba zlata bola 3175 ton, a zo značnej časti – z cca. 2689 ton – sa vyrobili šperky. Ďalších 252 ton potrebovali raziči mincí, aby mohli vyrobiť mince, zlaté tehličky.

Dopyt po zlate samozrejme sa kolíše, a závisí najmä od hospodárskych a politických faktorov. Historicky je dokázaná skutočnosť, že zlato nakupovali, nakupujú vždy občania ekonomicky napredujúcich krajín.

Zlaté tehličky, tehly, platne
Z hľadiska dejín tehličky boli predchodcami kovových peňazí, presnejšie peňazí formy mincí, ktoré sa používali už cca. od roku 2000 pred Kristom. Antické tehličky z dôvodu výrobných technológií a obchodovania mali ešte inú formu.

V súčasnosti tehličky sa definujú ako tavené kovy alebo polotovary, ktoré skrehnú po naliati do formy. V dnešnej dobe tehličky menšej hmotnosti sa vyrezávajú z valcovaného plechu s formičkou, následne takto vyprodukované platne sú formované na definitívny vzhľad razbou. Dnes používané plytkejšie formy určuje aj to, aby bola možná ich ľahšia manipulácia, nahromadenie a skladovanie.

Tehličky z drahých kovov, zo zlata, striebra, platiny alebo paládia vyrába mnoho firiem zaoberajúcich sa rafinovaním, resp. razením – Argor Heraeus, Heraeus, Umicore, atď. –, ktoré predávajú vo vlastnom mene, resp. cez iných distribútorov – banky, Münze Österreich. Rôzny výrobcovia nevytvorili normy na formy a rozmery tehličiek, základom porovnávania je obsah kovu, rýdzosť a hmotnosť. Preto existujú vedľa seba tehličky rôznych rozmerov a odtieňov, ktoré sú porovnateľné v rýdzosti.

Rozmery razených tehličiek charakteristicky sú nasledovné: 1g, 2g, 2,5g, 5g, 10g, 20g, 1unca, 50g a 100g. Niektorí distribútori pokryjú razené tehličky zmršťovacou fóliou, chrániac ich pred fyzickými poškodeniami. Nepoškodená fólia potvrdzuje súčasne aj to, že s tehličkou v nej sa nemanipulovalo, nebola sfalšovaná.

Tehly väčšej hmotnosti sú vyhotovené procesom liatia. Typické rozmery liatych tehličiek  sú nasledovné: 100g, 250g, 500g a 1000g. Ľahko spoznateľné znaky vylievaných tehiel sú zaoblené hrany, nerovné plochy, z časti kužeľová forma a často odlišné rozmery. Z dôvodu výrobného procesu razené tehličky sú lesklé, a vylievané sú viac matné.

Na všetkých zlatých tehličkách, zlatých tehlách charakteristicky sa nachádza nasledovných päť-šesť údajov, znakov: ciacha výrobcu, ochranná známka, ak sa líši od výrobcu, tak ciacha distribútora, rýdzosť – FINE GOLD –, hmotnosť, identifikačné poradové číslo poskytnuté a evidované výrobcom-distribútorom. Poradové číslo na tehličkách sú nanášané dodatočne, vzhľadom na to, že je to meniaci sa údaj, kým ostatné údaje na tehličkách sú vytvárané razením počas výrobného procesu alebo počas vylievania. Rýdzosť musí byť v prípade zlata aspoň 995 tisícin, v prípade striebra 999 tisícin, kým v prípade platiny a paládia 999,5 tisícin k tomu, aby im prináležal názov rýdze zlato, rýdze striebro atď.

Ak sa pozrieme do zahraničia, popri tu uvedených razených, a odlievaných pravouhlých formách tehličiek poznáme i mnoho iných variácií. Popri forme (okrúhle, oválne, hranaté alebo celé tvary) sú ponúkané aj motívy (znamenia, ďatelina) alebo iné jednotky hmotnosti (napr. Unca, Tael, Tola, Chi a Don). Sortiment skompletizujú tehličky s inými bezpečnostnými prvkami – napríklad hologramom – alebo farbené tehličky.

Tehly nad jeden kilogram (v odbornom jazyku tieto sa nazývajú ako „obchodné tehličky“) sú rezervované väčšinou výrobcom (banské spoločnosti), rafinériou, ďalším spracovateľom (polotovary, klenotníctvo) alebo pre centrálne banky (skladovanie). Výnimkou je striebro, ktoré pre jeho nízku cenu je možné kúpiť aj v 5 kilogramových tehlách. Obchodné zlaté tehličky majú hmotnosť 400 uncí (cca. 12,5 kg), strieborné obchodné tehličky môžu mať až 30 kg, tehličky z platiny majú 5 kg, a z paládia – tieto majú až 2 rozmery – 3 alebo 5 kg. Keďže obchodné tehličky sa môžu líšiť od ideálnej hmotnosti, každá tehlička okrem obvyklých údajov má aj exaktné údaje o hmotnosti. takýmto spôsobom v princípe každá obchodná tehlička je jedinečná. Tieto tehličky, napr. v prípade zlata môžu mať aj nižšiu rýdzosť.

Špeciálne zákonné nariadenia nepredpisujú rozmer, vzhľad, rýdzosť tehličky. Každý má možnosť vyrábať tehličky z drahých kovov. Avšak rýdzosť a celková hmotnosť sú tie, ktoré určujú konkrétnu sumu. V záujme zabezpečenia kúpy a predaja londýnska burza s kovmi “The London Bullion Market Association“, v skratke LBMA zaviedla značku, certifikát “Good Delivery“. V prípade, ak firma vyrábajúca tehličku splní určité podmienky a predpisy, a ich priebežné dodržiavanie je LBMA oprávnená kontrolovať, tak na základe ňou vydaného certifikátu údaje uvedené na zlatých tehličkách budú považovať za osvedčené všade na svete a budú ich akceptovať bez osobitného skúmania.

Odlišne od mincí, tehličky nemajú žiadne údaje o ročníku a nie sú množstevné obmedzenia vzťahujúce sa na ich emisiu. Proces vyhotovenia tehličiek z drahých kovov umožňuje, aby výrobca za krátky čas vedel pružne reagovať na zmenu dopytu. Z dôvodu procesu vyhotovenia – jednostranná razba, oproti dvom stranám tehličiek, domáci výrobcovia, čiže menšia dopravné náklady – tehličky z drahých kovov sa dajú obvykle lacnejšie zaobstarať, ako mince. Ďalej je pravdou, že čím väčšia je tehlička, tým menšia je merná výrobná prirážka, veď výrobné náklady na vyhotovenie zlatej tehličky sú skoro rovnaké, nesúvisia s hmotnosťou tehličky.

Obchodovanie s drahými kovmi
Cena drahých kovov sa denne oznamuje na svetových finančných trhoch. Najdôležitejšími obchodnými miestami sveta sú Zürich, Londýn (London International Financial Futures Exchange = LIFFE), Hongkong a New York. V Londýne denne dvakrát určuje grémium fixný kurz zlata. Ešte významným je Commodity Exchange “COMEX“, najväčšia burza sveta s drahými kovmi (zlato a striebro) a New York Mercantile Exchange “NYMEX“ (energetické zmluvy a platina).

Na zlaté tehličky Good Delivery sa vzťahujú najprísnejšie predpisy. V zmysle legislatívy LBMA musí zlatá tehlička Good Delivery obsahovať zlato min. v pomere 995:1000, pričom maximálne dosiahnuteľný pomer je 999,9:1000. Na tehličke musia byť uvedené viaceré znaky: je potrebné uviesť sériové číslo, pečiatku výrobcu zaradeného do zoznamu London Good Delivery, resp. pomer zloženia materiálov ako aj rok výroby. Taktiež je požadované, aby bol stav tehličky vyhovujúci: tehlička nemôže byť poškodená, nemôže byť na nej vyhĺbenina alebo iné nerovnomernosti resp. vrstvy. Spoločné uvedenie spomínaných medzinárodných štandardov zaručuje istotu pre investora. Ak sú uvedené k dispozícii, zlatá tehlička môže byť prakticky kdekoľvek na svete predaná za hotovosť takmer okamžite.

Na svete sa obchoduje s viacerými druhmi zlatých tehličiek, ale najväčšiu prestíž má zlatá tehlička London Good Delivery, ktorá váži 400 uncí (12,5kg) a jej hodnota je vo výške viac ako 400 tisíc EUR. Síce jeho názov má cudzie znenie, zlatú tehličku London Good Delivery každý spozná podľa tvaru, nakoľko práve tie sa používajú vo filmoch.

Z dôvodu jedinečného tvaru, rozmerov a výnimočnej kvality je možné spoznať Good Delivery jednoznačne na celom svete. Je vyrobená v zmysle mimoriadne prísnych štandardov, takže je prakticky jediným druhom používaným v medzinárodnom obchode. Jej priemerná váha je 400 uncí, t.j. 12,5 kg. Väčšina centrálnych bánk drží svoje zlaté zásoby v tejto veľkosti. Cena jednej tehličky je viac ako 400 tisíc EUR, takže nie je vhodná pre investorov s nižším kapitálom, resp. na krátkodobé investovanie.

K tomu, aby bolo možné s nimi obchodovať, tieto Good Delivery alebo pod iným názvom „ veľké” tehličky musia vyhovovať všetkým vyššie uvedeným štandardom. Tento štandard kvality sa volá štandard London Good Delivery a odtiaľ pochádza aj oficiálny názov tehličky.

Prečo práve Londýn je jedným z centier obchodovania so zlatom?
Pre vysvetlenie názvu štandardu pre zlaté tehličky musíme pátrať v minulosti. Pre naše prekvapenie v 18.-19. storočí bolo najdôležitejším drahým kovom striebro. Hranice Britskej impéria boli rozšírené práve v tomto období, tak väčšina krajín ťažiace striebro bola pričlenená k Británii. Vďaka rozvinutému obchodu sa onedlho stal Londýn centrom drahých kovov. Vďaka uvedeným vznikli štandardy vzťahujúce sa na zlato a striebro práve v Londýne a odtiaľ sa rozšírili po celom svete.

Zoznam výrobcov zlatých tehličiek London Good Delivery bol kontrolovaný vlastným úradom pre zlaté tehličky Bank of England už od 18. storočia. Tento zoznam bol vo významnej miere rozšírený po objavení ložísk v Kalifornii, Južnej Afrike a Austrálii v 19. storočí, pričom v r. 2000 už vyhovovali týmto štandardom produkty 60 výrobcov zlatých tehličiek v 28 krajinách. K tomu, aby sa firma dostala na zoznam, za určité obdobie svojho pôsobenia musí dosiahnuť daný objem a ročnú úroveň produktivity, resp. k prijatiu na spomínaný zoznam je potrebné aj odporúčanie miestnej centrálnej banky.

Obchod s „fyzickým zlatom” je sústredený v Londýne, pričom práve tento trh je jeden z najlikvidnejších resp. najviac vycibrených trhov na svete. Zameniť zlatú tehličku na hotovosť pre investorov je veľmi ľahký, nakoľko im to zaručujú overené zlaté tehličky resp. sú oslobodené od cla a DPH.

Cena zlata

Ceny zlata sa pohybujú čiastočne nezávisle od najväčších finančných trhov. Cenu zlata ovplyvňuje primárne nálada, ale hlavne nervozita investorov, hlavne to, že ako sa túžia dostať do „bezpečného prístavu”. Z dôvodu nedostatku korelácie bude zlato kľúčovým prvkom akéhokoľvek diverzifikovaného investičného portfólia. Zlatá tehlička, ktorú majiteľ fyzicky vlastní – nakoľko je možné si to zaobstarať za hotovosť a je kedykoľvek možné zameniť za hotovosť – je osobitným druhom obchodovateľných majetkových predmetov, lebo je zbavený od rizík spôsobených druhou stranou zúčastnenou v transakcii. Z tohto dôvodu ten, ktorý má zlato, je oslobodený od rizík spočívajúcich v solventnosti bánk, má za úlohu iba len sledovať vývoj ceny zlata na trhu.

Kamkoľvek si človek pozerá na trhu, sa všetko teraz zlacňuje, med takisto ako ropa, kukurica alebo surová guma. Investori odchádzali nielen z oblasti cenných papier, ale aj z oblasti takých surovín, ktoré v prvej polovici roka boli považované za bezpečné. Väčšina z nich dôveruje v súčasnosti iba zlatu.

V budúcnosti sa môže cena zlata výrazne narastať – v tom sa zhodujú všetci odborníci v oblasti investovania. Výrazný nárast drahého kovu je pravdepodobný v prvom rade vtedy, ak trh bude dlhodobo ovládaný neistotou.

Zlato ako investícia
Asi ani nenájdeme taký trh, ktorý je taký lákavý ako zlato. Investovanie do zlata má viaceré spôsoby, z týchto je najjednoduchší práve fyzický – oficiálne investičný nákup zlatej tehličky. Mýlite sa, ak si myslíte, že trh so zlatom je ťažko dostupný, práve naopak, aj menší investori majú možnosť investovať nižší objem finančných prostriedkov. Nižšie Vás oboznámime okrem investičných možností aj s výhodami investovania do zlata.

Výhody zlata:
Už ste sa niekedy porozmýšľali nad tým, že centrálne banky prečo držia väčšinu svojich zásob práve v zlate? Preskúmajme dôvody:

  • Ekonomická istota: zlato je osobitý investičný inštrument, ktorý nestelesňuje pohľadávku voči tretej osobe, takže jeho hodnotu neurčuje výkon alebo stav zaviazanej osoby. Hodnota zlata nie je priamo ovplyvnená ekonomikou akejkoľvek krajiny alebo infláciou akejkoľvek meny. Hodnota zlata dlhodobo spočíva vo svojej nákupnej sile a z tohto dôvodu je vhodné aj na zastávanie úlohy zásoby centrálnych bánk.
  • Fyzická istota: zásoby držiavané v zahraničných cenných papieroch sú zraniteľné, v najhoršom prípade sú vystavené aj zmrazeniu celého majetku. Zlato nie je vystavené takýmto typom rizík. Je k dispozícii ak je potrebné a pritom zabezpečuje komplexnú likviditu.
  • Neočakávané ťažkosti: zlato je likvidným a celoplošne akceptovaným platidlom, ak krajina, ktorá je v núdzovej situácii potrebuje likvidné zdroje. Zlato v prípade pôžičky môže byť používané ako zabezpečenie.
  • Dôvera: dôveru spoločnosti zvyšuje, ak si je vedomá toho, že vláda má zlato. Niektoré krajiny takýmto spôsobom vyjadrujú, že jednoznačne podporu domácu valutu. Aj ratingové agentúry považujú za pozitívne, ak v portfóliu zásob eviduje daná krajina aj zlato.
  • Zisk: úverový trh zlata resp. obchod so zlatom generuje zisk. Držbou zlata síce vznikajú alternatívne náklady, ale jeho výhody kompenzujú tieto náklady.